2. Etika a politická sloboda, demokracia a voľby
V Zmluve o Európskej únii sa stanovuje, že „každý občan má právo zúčastňovať sa na demokratickom živote Únie a že rozhodnutia sa musia prijímať čo najotvorenejšie a čo najbližšie k občanom“[i]. Transparentnosť a etika sú otázky, ktoré úzko súvisia s uplatňovaním politickej slobody a volebného práva. Parlament ich riešil prostredníctvom rôznych iniciatív, ako sú kódex správania poslancov, register transparentnosti alebo jeho webové sídlo verejného registra[ii].
Umelkyňa Sára Bányai v návrhu „Rethink with the Communitives of Malmö“ (1. jún 2024) hravo zdôrazňuje potrebu správať sa pri uplatňovaní politickej slobody eticky a mať zmysel pre zodpovednosť. Prostredníctvom jej kartovej hry a súvisiaceho návodu Bányai vedie k úvahe o životoch komunít na príklade konkrétneho a reálneho miesta vo Švédsku, kladie otázky, ako a na aké účely by sa mala využiť sloboda voliť a účasť. V rámci pravidiel a postupu tejto hry sa pojem „komunitný“ vzťahuje na synergie medzi projektmi zameranými na komunitu a komunitami, ktoré sa rozhodnú prevziať iniciatívu.
ARKoPOLL: the party!
ARKoPOLL: the party!
Paul GRAHAM – Untitled, Germany (Swarm of flies / Hole in Ground)
ILIYANA GRIGOROVA
ILIYANA GRIGOROVA
Berit HEGGENHOUGEN-JENSEN – Untitled
Disco Voting Booth
ULYSSE VASSAS
Yannis PSHYCHOPEDIS – Portrait de Lorca
Rethink with the Communitives of Malmö
Rethink with the Communitives of Malmö
Hygge,
Hygge,
V diptychu Berity Heggenhougen-Jensenover „Untitled“ (Bez názvu) (1990) zelený povrch kasínového stola vyvoláva etické a morálne otázky týkajúce sa rozhodnutí prijatých počas hry, v ktorej ide o presun peňazí a zdrojov. Samotný stôl je predmetom, ktorému sa venovala výrazná pozornosť v dielach viacerých vybraných umelcov (Bányai, Almeida). Rosina Lui zvolila osobitný druh stola za ústredný prvok svojho diela „Hygge“ (2024). Tento nízky stôl predstavuje viac než len svoju fyzickú povahu a užitočnosť pri pití kávy, stelesňuje historické, sociálne a politické hodnoty, ktoré zdôrazňuje Lui:
„Hygge“ – slovo, ktoré sa prvýkrát objavilo v dánskej literatúre z 19. storočia, je všeobecne populárne a označuje príjemnú, srdečnú atmosféru a pocit spokojnosti. Nejde len o individuálny psychický stav, ale aj o každodenný pocit spolupatričnosti, bezpečnosti, rovnosti, sociálnej pohody a osobnej integrity. „Hygge“ symbolizuje zároveň silnú a udržateľnú politickú štruktúru, ktorá podporuje práva a slobody každého jednotlivca, pokiaľ ide o jeho kultúrnu, sociálnu a politickú angažovanosť. Toto dielo, ktorého ústredným prvkom je nízky kaviarenský stolík, zachytáva podstatu otvorenej, demokratickej spoločnosti založenej na spolupráci.
Yiannis Psychopedis (nar. v roku 1945) zaujíma iný uhol pohľadu než vyššie uvedené diela a vo svojom diele z konca 60. rokov minulého storočia sa venuje téme zneužitia moci v snahe obmedziť slobody občanov a reaguje tak na aktuálnu politickú situáciu v Grécku[iii]. Lorca (1968) svojim ostrým a odvážnym dokumentárnym tónom zobrazuje galériu postáv, o ktorých sa predpokladá, že zastávajú vysoké pozície v politickej hierarchii. Ohyzdnosť tvárí sa zvýrazňuje v ďalších dielach Psychopedisa z toho istého obdobia: „The Saviors“ (Záchrancovia) (1968)[iv].
Psychopedisova maľba sa riadi vizuálnymi kódmi prijatými inými umelcami a umeleckými skupinami pôsobiacimi v tom čase, ako sú španielske skupiny „Equipo Crónica“ a „Equipo Realidad“, kolektívy, ktoré vo veľkej miere využívali obrázky z novín, filmov a dejín umenia ako spôsob komentovania sociálnej a politickej reality. Ako zdôraznili kritici umenia a historici:
Jannis Psychopedis, ktorého dielo po roku 1964 malo politický program s estetikou čiernobielych novín a koncepciou fotoeseje, niekedy priamo poukazuje na predstaviteľov politickej a sociálnej elity. Studená fotografická estetika umožnila Psychopedisovi objektívne a bez emócií zaznamenať nepríjemnú a drsnú realitu doby[v].
Paul Graham (nar. v roku 1956) fotografický diptych „Untitled“ (Bez názvu), Nemecko („Swarm of flies/Hole in Ground“) (Roj múch/Jama v zemi) (1990) dáva do kontrastu detail jamy s odpadom a obraz roju múch odfotených zdola. Podľa kritiky, ktorá sa k tomuto dielu vyjadrila v súvislosti s katalógom akvizícií zo Spojeného kráľovstva v roku 1992, dvojitý obraz slúži ako vizuálne svedectvo o materiálnej stope, ktorú Berlínsky múr ako nástroj represie a delenia blízkych ľudí zanechal na mestskej krajine:
Vo fotografickom diptychu sa umelec Paul Graham svojou kamerou zameral na zem, kde kedysi stál Berlínsky múr, a citlivo tým zaspomínal na nedávnu históriu. Vpravo vidno zvyšok jamy po politickej hranici, vľavo divák zablúdi pohľadom do neba na roj múch a ako sa miniatúra Valkýry stráca v diaľke, vo vzduchu sa objaví hrozivá predtucha politických turbulencií[vi].
Uvedenú maľbu Psychopedisa možno prirovnať k inému umeleckému dielu zobrazujúcemu viaceré portréty veľmi odlišným spôsobom – „Changemakers“ (Strojcovia zmeny) (2024) bulharskej fotografky a artivistky Iliyany Grigorovovej. Protagonistami tohto kaleidoskopického kolektívneho portrétu sú ľudia – aktivisti a artivisti – s ktorými sa Grigorova stretla počas účasti na projekte „Pop the vote!“ spomenutom v úvode.
Použitím cyanotypu – jednej z primitívnych fotografických techník 19. storočia s charakteristickou modrou monochromatickou, Grigorova vyjadruje úprimnú obdiv týmto ľuďom. Zdá sa, že použitie techniky, ktorá by sa v súčasnosti považovala za zriedkavú, má za cieľ zdôrazniť nadšenie, odvahu a dynamiku každého jednotlivca. Tieto vlastnosti môžeme oceniť aj v dielach Ulyssa Vassasa „Disco Voting Booth“, (2024) a Fjoridy Cenajovej (tím „Cultterra“) „ARKoPOLL: the party!“ (2024). Hlavnou myšlienkou týchto diel je zažiť demokraciu a podeliť sa o ňu ako oslavu otvorenú účasti všetkých.
[i] Zmluva o Európskej únii, hlava II, článok 10.
[ii] Európsky parlament, Transparentnosť a etika, k dispozícii na adrese: https://www.europarl.europa.eu/at-your-service/sk/transparency.
[iii] Grécke ministerstvo kultúry, Národné múzeum súčasného umenia, „The years of defiance: the art of the ‘70s in Greece“ (Rozporuplné roky: grécke umenie 70. rokov 20. storočia), „Grécko si prešlo (…) obdobím politických kríz a nepokojov a sériou vlád s krátkou životnosťou po ústavnej kríze v júli 1965. Štátny prevrat z 21. apríla 1967 viedol k diktatúre, ktorá trvala sedem rokov a skončila tureckou inváziou na Cyprus a okupáciou veľkej časti ostrova.“ „(…) vplyv súčasných udalostí na svetovej scéne nemohlo neovplyvniť gréckych umelcov. Umenie sa počas tohto obdobia intenzívne spolitizovalo na celom svete a udalosti v Grécku poskytli umelcom bohaté existenčné zdroje inšpirácie pre ich tvorbu a podporilo ich túžbu kriticky zasiahnuť, pričom táto túžba vychádzala z ich životných skúseností a hlboko zakorenenej potreby, ako aj z ducha doby, ktorá inšpirovala k ideologickému boju (…)’, december 2005 – máj 2006.
[iv] Dielo „The Saviors“ (Záchrancovia) (1968) je reprodukované v článku v ART – ΝΕΑ,3. október 2023:
„The large retrospective exhibition “Yiannis Psychopaidis. Art as a fighting testimony. Works of the 1960s and 1970s and their aftermath“ (Veľká retrospektívna výstava „Yiannis Psychopaidis. Umenie ako dôkaz boja. Diela zo 60. a 70. rokov 20. storočia a ich dopad), ktorá sa otvára zajtra (2023) v Galérii umenia Korfu a Diapontských ostrovov, sa zameriava na umeleckú tvorbu 60. a 70. rokov 20. storočia. https://www.efsyn.gr/tehnes/art-nea/406500_pneyma-shima-kai-hroma-mias-oramatikis-aristeras
O ďalších nedávnych projektoch týkajúcich sa umelca: „The artistic spring of Giannis Psychopaidis“ (Umelecká jar Giannisa Psychopaidisa), 14. apríl 2024:
„Svojimi dvomi výstavami v Nemecku a Anglicku v apríli a potom v júni v Grécku sa Yiannis Psychopaidis umelecky rozširuje svoje dielo do širšieho európskeho priestoru (…) Psychopedis žil medzi Mníchovom, Berlínom a Bruselom a bol jedným z tých, ktorí zanechali umelecký odkaz a zachovali si trvalú, významnú prítomnosť v divadlách, múzeách umenia, galériách a umeleckých inštitúciách“; https://www.efsyn.gr/nisides/429467_i-kallitehniki-anoixi-toy-gianni-psyhopaidi
Ďakujeme duu TWOFOURTWO za ich pomoc pri hľadaní ďalších informácií o politicko a historickom kontexte Psychopedisovej maľby v zbierke Parlamentu.
[v] Grécke ministerstvo kultúry, Národné múzeum súčasného umenia, „The years of defiance: the art of the ‘70s in Greece“ (Rozporuplné roky: grécke umenie 70. rokov 20. storočia), december 2005 – máj 2006.
[vi] „Twelve Stars – selected works from the European Parliament Art Collection featuring new British acquisitions“ (Dvanásť hviezd – vybrané diela z umeleckej zbierky Európskeho parlamentu s novými britskými akvizíciami), 1992; Katalóg výstavy, ktorá sa konala v Belfaste, Edinburgu a Londýne medzi októbrom 1992 až januárom 1993.