Astratto

Giulio Turcato je zásadná postava povojnovej talianskej abstrakcie, napriek tomu ho nemožno presvedčivo spojiť s nijakým hnutím tohto obdobia. Po absolvovaní umeleckého štúdia v Benátkach sa presúva do Palerma a Milána, až sa napokon okolo roku 1943 usadí v Ríme. V hlavnom meste navštevuje známe zariadenia kultúrnych kruhov a rozvíja siete podobne zmýšľajúcich predvídavých umelcov. Kultúra a politika sa v tom čase nedali oddeľovať a Turcato chce po účasti v talianskom odboji naďalej spájať svoje umenie s politickými sklonmi. V tejto línii uvažovania podpíše v roku 1947 manifest formalizmu a založí skupinu Forma 1. V roku 1952 sa pripojí k skupine Gruppo degli Otto (spolu s Emiliom Vedovom, ktorý je takisto zastúpený v tejto zbierke). Turcatova teoretická nepružnosť však rýchlo povedie k vzniku napätia v rámci jeho skupín a politických strán, ktoré sú s nimi spájané. Astratto je veľmi reprezentatívnym dielom Talianovho štýlu v 70. – 80. rokoch 20. storočia. Turcato upúšťa od búrlivej a niekedy násilnej povahy futurizmu a neskôr abstraktného expresionizmu, postupne svoje umenie spomaľuje, zjemňuje jeho línie a farby a ponúka na to obdobie jedinečnú kontemplatívnu skúsenosť. Jemná chromatická a grafická rovnováha, ktorú táto maľba dosahuje, zdôrazňuje ústredné kvality Turcatovho prístupu.