Sochár Dan Wolgers študoval na škole Konsthögskolan (1980 – 1985), na ktorej sa o desať rokov neskôr stal učiteľom. Wolgers je umelec (meta)kritický k umeleckej scéne a trhu, svoje ponosy však ventiluje so šibalským a poetickým humorom, čo ho priraďuje k nasledovníkom postáv a postupov dadaizmu. Niekedy je kontroverzný a stojí na nesprávnej strane zákona (v roku 1993 v rámci výstavy, na ktorej sa mal z poverenia zúčastniť, si Wolgers „požičal“ lavičky z Haly umenia Liljevalch, aby ich neskôr predal v aukcii, za čo bol následne pokutovaný a odsúdený ako za priestupok). Tvorba tohto sochára je v konečnom dôsledku vo svojej koncepcii a dosahu vysoko humánna. Séria End of Public Road (spolu päť diel) predstavuje komunálnu ambíciu jeho tvorby. Tieto dopravné značky sú v jeho rodnom Švédsku skutočne pomerne vzácne, keďže cesty sú tam zväčša verejné. Dokumentovaním toho, kde tieto verejné priestory „končia“, divákovi pripomína, čo všetko majú spoločné.