Estónsko

Umenie Pavlosa Dionyssopoulosa prekypuje múdrosťou starovekej gréckej filozofie a zároveň je, rovnako ako život sám, v ustavičnom pohybe. Po absolvovaní Akadémie výtvarných umení v Aténach (1949 – 1953) vycestuje na štátne štipendium do Paríža, aby nastúpil na Académie de la Grande Chaumière. Táto cesta mu otvára umelecké horizonty. Po návrate do Atén pracuje v reklame a divadle, až kým v roku 1958 opäť nevycestuje do hlavného mesta Francúzska, tentoraz na trojročné štipendium gréckeho štátu (I.K.Y.). Po usadení sa v meste svetiel sa spriatelí s Pierrom Restanym a novými realistami, ktorí mu pomôžu vnímať umeleckú povahu lacných každodenných materiálov. Jeho hlavnými nástrojmi, materiálmi, ktoré strihá a reže na jemné pásiky, sa stanú papiere, letáky, plagáty, reklamné prospekty. Masová komunikácia masovo vyrábanými výrobkami podporuje masovú spotrebu. Spotrebný tovar reklamovaný na jeho transformovaných povrchoch si napokon nájde cestu aj do jeho diela, košele, kravaty či ponožky zobrazované špirálovitými líniami, akoby v akomsi víre. Varovné znaky, pokiaľ ide o zmenu perspektívy, ktorá nasledovala? Séria 28 európskych vlajok sa subtílnym, a predsa zmysluplným spôsobom zakladá na Dionyssopoulosovej záľube v papieri. Každá zastúpená vlajka je pokrytá filtrom papierových prúžkov pripomínajúcich konfety, ktorý zahaľuje národný symbol takmer až do bodu nerozoznateľnosti (vzor na všetkých 28 vlajkách je rovnaký). Umelec tak pred tieto symboly stavia výzvu tým, že ich zjednocuje. Všetky sú výrazne jedinečné, a pritom sa na všetky vzťahuje spoločný systém. Táto séria vznikla v momente, keď Dionyssopoulos spochybňoval spotrebnú opulentnosť, ktorá ho k tomuto procesu priviedla, tými istými symbolmi a materiálmi, ktoré ho, a nás, kedysi fascinovali.