Nadar

Fabrizio Clerici, muž detailu, preniesol do svojho umenia svoju odbornosť a svoje záujmy. V roku 1937 absolvoval štúdium architektúry. Ako nanajvýš zručný kresliar Clerici nikdy nepotláčal svoju presnosť a precíznosť, práve naopak. Jeho umelecké dielo ovplyvnené a inšpirované veľkými majstrami a pamiatkami renesancie a baroka je neprestajnou tematickou či štylistickou poctou týmto veľkým epochám. Jeho architektonické sklony privedú umelca do náručia divadelnej scénografie (1947). Clerici v tomto prostredí vynikol a pracoval v divadle, opere aj balete. Tému Clericiho príspevku v zbierke súčasného umenia Európskeho parlamentu možno vysvetľuje jeho fascinácia renesanciou. Dielo Nadar, ako naznačuje jeho názov, je skutočne zobrazením Félixa Nadara (známeho aj pod menom Gaspard-Félix Tournachon, 1820 – 1910). Nadar bol známy a uznávaný fotograf, karikaturista, novinár, románopisec, pilot balóna a vynálezca rovnomennej prekážky na zadržanie davu. Tento Francúz v každej z týchto oblastí exceloval a prekonával, čo sa vtedy považovalo za možné. V tomto zmysle spĺňa Clericiho záujmy ako moderný „renesančný človek“. Clericiho umelecké dielo zachytáva túto všestrannosť a Nadara zobrazuje trikrát v rôznych pózach a postojoch.