1. Európska únia. Projekt budovania Európy. Demokracia a jej pravidlá hry
Túto umeleckú cestu demokraciou začíname súborom diel, ktoré predstavujú optimistické a nadšené pohľady na realizáciu európskeho projektu.
Umeleckých diel
John VASSAR HOUSE: Parlamento Europeo, 1979 – On display in visitors’ area, Strasbourg
Koncom 80. rokov 20. storočia Françoise Schein vytvorila sériu panelov porovnateľných s reliéfmi, ktorých formálne odkazy možno nájsť v územných plánoch veľkých moderných miest alebo v mapách infraštruktúrnych a dopravných trás (trate metra a železnice, hlavné cesty, letecké cesty). Jej Ideoglyphe Européen (1988) pozostáva zo vzorca – spleti križujúcich sa ciest a smerov, ktorý je nanesený na kovový zámerne zhrdzavený povrch; je to sieť serpentín, medzi ktorými blikajú malé elektrické žiarovky umiestnené tam, kde by sa na mape kontinentu nachádzali hlavné mestá členských štátov EÚ. V hornej časti panela je rad malých hodín ukazujúcich časové pásma, ktoré by podľa zámeru Scheinovej mali byť všetky patrične nastavené ako znak porozumenia a zhody medzi krajinami: “mettre des montres à l’heure = signe de l’entente, accord”.
V roku 1997 pri príležitosti zakúpenia umeleckého diela a jeho prezentácie v Európskom parlamente Françoise Schein definovala tento panel-reliéf ako “abstraktné dielo, ktoré sa zaoberá témou budovania Európy. Túto prácu, ktorá popisuje hranice kontinentu, v ktorom to vrie, som koncipovala dva roky pred pádom Berlínskeho múru. Dielo, ktoré predpovedá udalosti, ktoré otriasli povojnovou Európou, som vytvorila po desiatich rokoch života v New Yorku. Bola to dlhá neprítomnosť a odlúčenie, ktoré mi nepochybne umožnili pochopiť súdržnosť, ktorá existuje medzi všetkými európskymi krajinami, súdržnosť vytvorená jedným ľudom: Európanmi”.
Schein tiež definovala Ideoglyphe ako prvé z dlhej série veľkoformátových diel, ktoré vytvorila od roku 1989. V jej medzinárodnom projekte mestského umenia, ktorý vznikol na rôznych staniciach metra v európskych hlavných mestách, sa objavuje základný motív: sieť, ktorá má vyjadriť úzky vzťah medzi poznatkami a demokraciou.
Ďalším symbolickým exponátom, ktorý sa zaoberá kľúčovou funkciou Európskeho parlamentu ako hnacej sily parlamentnej demokracie na kontinente, je European Parliament (1979). Jeho autor John Vassar House, navrhol objekt pripomínajúci veľký kompas, astroláb alebo vedecký navigačný prístroj, ktorý symbolicky predstavuje konkrétny moment v histórii európskeho projektu v roku 1979:
“Dielo Parlamento europeo 1979 si pripomína voľby v roku 1979 a predstavuje moment, keď sa niekoľko európskych krajín chystá pristúpiť k Spoločenstvu. Existujúce krajiny majú tvar klinov, ktoré tvoria pevný kruh. Noví členovia sú pripravení pripojiť sa pod vplyvom odstredivej sily”.
Okrem toho morfológia diela obsahovala významný odkaz na rozdelenie právomocí v rámci Európskeho spoločenstva:“Malý laminovaný kruh, ktorý sa otáča okolo svojej osi s tromi čapíkmi predstavujúcimi Radu, Komisiu a Súd, znázorňuje mechanizmus nelegislatívnych funkcií”.
Tieto inšpirujúce zásady sa premietli do fascinujúceho rotačného mechanizmu – imaginárneho dynamicky nakloneného kompasu alebo hodín –, ktorý znázorňuje kroky koordinované medzi krajinami, ktoré tvorili Európsku úniu v roku 1979, a krajinami, ktoré k nej čoskoro majú pristúpiť.
Vassar, ktorý navrhol tento objekt ako “vizuálne pripomenutie nesmierne historickej chvíle, keď sa uskutočnili prvé všeobecné voľby do Európskeho parlamentu”, poskytol ďalšie kľúče na pochopenie jeho významu: “Klinové prvky kruhu sú deväť členských krajín, pričom veľkosť klinu zodpovedá hlasovacej sile príslušnej krajiny. Ich vonkajší povrch vyjadruje osobitosť krajín, zatiaľ čo vnútorný povrch kruhu predstavuje ich fúziu do jedného telesa: Európskeho parlamentu. Tri pohyby proti smeru hodinových ručičiek na vnútornom kruhu: Francúzsko – Nemecko, Benelux – Taliansko a Dánsko – Veľká Británia – Írsko sú chronológiou nedávnej európskej spolupráce. Grécko čaká na vstup do kruhu. Základ, ktorý symbolizuje voličov, pozostáva z toku rôznych politických prúdov, na ktorých spočíva celá parlamentná štruktúra. Tieto prúdy sú ako kinetická sila, ktorá dáva podnet na činnosti Parlamentu”.
Sieň, v ktorej sídlila zákonodarná moc Európskeho spoločenstva, zobrazuje dielo Hémicycle Strasbourg (1987), Zachytáva rokovaciu sálu počas plenárnej schôdze, ktorej predsedal P. Daenkert v roku 1987. John Goudie Lynch dielo namaľoval – pravdepodobne na základe fotografie – s dokumentárnou presnosťou a technickou zreteľnosťou.
V blízkosti ďalšej veľkej rokovacej sály Európskeho parlamentu v Bruseli stoja monumentálne Confluences (1989), belgického sochára Olivier Strebelle. Dielo, ktoré akoby popieralo zákony zemskej príťažlivosti, patrí k technicky najodvážnejším prácam umelca. Umelec zhotovil skutočný oceľový strom, ktorého silný valcovitý kmeň rastie do výšky a rozvetvuje sa, pričom veľký počet rúr sa zoskupuje do zväzkov, ktoré sa v átriu budovy Spaak prelínajú, rozprestierajú a kníšu. Voľná a organická štruktúra, ktorá, ako naznačuje jej názov, symbolizuje sféru sútokov, zbiehaní a stretnutí, bratstva a porozumenia, o ktoré sa európske národy musia snažiť pri svojej spolupráci a spoločných projektoch.