7. Demokratizácia umenia
Spôsob, ako sa umenie prejavuje v každodennom živote, v hlavných témach a spoločenských otázkach dneška, napríklad pokiaľ ide o vzťah medzi kultúrou a trhom, migráciu alebo rodinu, je charakteristickým znakom, ktorý sa s osobitným dôrazom prejavuje v nasledujúcich vybraných dielach.
Umeleckých diel
V súčasnosti je na celom svete jednou z najúčinnejších, najkontroverznejších a najznámejších foriem politicko-sociálnej angažovanosti umenia grafiti. Jaan Elken vo svojom diele Knock, Knock Knocking On Heaven’s Door (2007), dynamicky kombinuje techniky tašizmu a grafiti. Po období, keď Elken tvoril v hyperrealistickom štýle, sa zameral na grafiti. S týmto alternatívnym pouličným kultúrnym javom sa často stretával, keď žil v tallinskej štvrti Lasnamäe a cestou do svojho štúdia prechádzal popri múroch pomaľovaných najrôznejšími symbolmi.
Medicine cabinet (1992) Joep van Lieshout je bežná kovová skrinka neutrálnej sivej farby – odliatok priemyselného výrobku; príklad nenápadného a konceptuálneho umeleckého predmetu, pri ktorom autorstvo a osobnosť umelca zjavne chýbajú. Keď však otvoríme lekárničku, objaví sa celá protirečivosť diela: na vnútornej strane dvierok je v dolnej časti vyrytý veľký podpis umelca.
V roku 1995 založil tento umelec Atelier Van Lieshout, štúdio, ktoré sa riadi metodikou, ktorá búra umeleckého génia. Van Lieshoutovým cieľom bolo prinášať užitočné a imaginatívne umenie, pre ktoré by bol typický určitý zmysel pre humor a ktoré by slúžilo spoločnosti. Zaviedol preto multidisciplinárne postupy vytvárajúc diela na rozhraní medzi umením, dizajnom a architektúrou a skúmajúc tenkú líniu medzi umeleckou tvorbou a masovou výrobou funkčných predmetov.
Ústredným motívom holdu, ktorý Marko Blažo vzdáva Andymu Warholovi, je výroba a spotreba potravín, ktoré potravinársky priemysel a marketing transformujú na štandardizované výrobky a reklamné ikony. Dielo výslovne odkazuje na sériu 32 plechoviek polievky Campbell, ktorú americký umelec vytvoril v roku 1962 a ktorá sa dnes považuje za kľúčový medzník pop-artu. Blažo v diele Warhol 1 (2007), zabalil plechovku polievky do antického stĺporadia ako do vonkajšieho plášťa evokujúceho rímsky starovek a klasické umenie a naznačil tak určitý druh spojenia medzi klasickou a masovou kultúrou.
Migrácia a jej hlboký vplyv na rodiny a spoločnosti sú jednou z hlavných tém tvorby maltskej umelkyne Ruth Bianco, V projektoch, ako je Connecting geographies (Prepojenie geografií) alebo Tidal dialogues and transit zones (Prílivové dialógy a tranzitné zóny) rozvíja umelecké postupy založené na výskume, v ktorých skúma otázky územia a cezhraničných pohybov.
Polyptych Lines of migration (2020-2021) je jednoznačne spojený s art contestataire(protestným umením) alebo streetartom. Svedčí o tom expresívne použitie koláže, ako aj komunikačná účinnosť symbolov a lakonických písomných správ. Ako zdôraznila samotná umelkyňa, v jej koncepcii zohráva kľúčovú úlohu remeselné spracovanie a hmatateľnosť diela, a to najmä preto, že toto dielo vzniklo počas pandémie ochorenia COVID-19, keď sme museli obmedziť fyzické i sociálne kontakty.
Edith Karlson v diele Family (2019). skúma rodinné väzby z nezvyčajného uhla pohľadu. Edith Karlson často pracuje s postavami, ktoré sú príšerami alebo zvermi či už z dávno vyhynutej fauny alebo zo stredovekej ikonografie oblúd, ktoré si neskôr vypožičala fantastická literatúra a kinematografia.Jej plastiky sú niekedy opisované ako bájky, najmä ak jej zvieratá alebo bytosti majú ľudské vlastnosti a správajú sa ako ľudia, aby sa mohli kriticky vyjadrovať k súčasnej spoločnosti.